prestimulovanie jednostrannymi podnetmi?

[carodejnica]

Lea ak máš možnosť skús si prečítať knihu Rešpektovať a byť rešpektovaný, tam je jedna krásna myšlienka o poslúchaní.

Poslušné dieťa môže byť zbožným prianím a pýchou rodičov. Keď sa však také dieťa "chytí partie", tak si nešťastní rodičia často hovoria, "veď to bolo také poslušné, dobré dieťa". Vlastne sa nič nezmenilo. Stále poslúcha. Lenže teraz poslúcha niekoho iného.

To je taká moja biblia o výchove, ale nie vždy sa mi podarí sa ňou riadiť, konkrétne, tiež často skĺznem k úplácaniu, ale riešenie je v tom, čo píše quaxi, že dať náhradný program a nesnažiť sa "vnútiť" dieťaťu svoj plán...

Inak quaxi, to s tým budíkom som skúšala ale u nás ešte akosi nefunguje, neviem, možno ešte stále nemá pojem o čase...

[artemis]

No človek musí čím ďalej tým viac špekulovať, aby držal krok s duševným vývinom dieťaťa. Mne moje 7 ročné dítko dnes vyrazilo ráno dych, volám, už si obutá? Áno! Odpovedá...prídem, že teda ideme z domu...vidím, nie je obutá. Hovorím: prečo mi klameš, že si obutá, keď nie si obutá? S úsmevom, odpovedá : JA NEKLAMEM, JA SOM VYSLOVILA IBA PROTIKLAD.

[JankaMich]

Artemis tes sa, zda sa, ze puberta bude velmi zaujimava. Mozno ju prezijes aj bez dusevnej ujmy .

[janka]

carodejnica, neda mi nereagovat na Tvoj prispevok. RABR je celkom fajn kniha, v nasich zemepisnych sirkach je velmi popularna medzi rodicmi, ktori chcu svoje dieta vychovavat menej autoritativne nez boli vychovavani sami, ale rozhodne to nie je ziadna biblia vychovy. V skutocnosti to ani nie je kniha o vychove, aj ked sa tak tvari. Je to kniha o komunikacii. Ohladne vychovy v nej clovek najde rady, ako posunut vychovu smerom od prisnejsej k volnejsej. Takze v situacii, ked je dieta drzane rodicmi prilis nakratko, tak tu sa nadu najst rozne tipy, ze co na vychove upravit. No ver mi, ze to nie je nieco, co som napriklad potrebovala pri Miske ja, pripadne co popisuju vejula aj shira, alebo co potrebovala vo svojej teme Miroslava, a je dost mozne, ze je to aj Lein pripad, to uz musi posudit ona sama. Su deti, ktore velmi dobre spolupracuju pri RABR-style, no vela je takych, na ktore to zdaleka nestaci.

[janka]

no a aby rec nestala, celkom by ma zaujimal vas nazor na toto:
http://www.ahaparenting.com/_blog/Paren ... preverbal/

[carodejnica]

carodejnica, neda mi nereagovat na Tvoj prispevok. RABR je celkom fajn kniha, v nasich zemepisnych sirkach je velmi popularna medzi rodicmi, ktori chcu svoje dieta vychovavat menej autoritativne nez boli vychovavani sami, ale rozhodne to nie je ziadna biblia vychovy. V skutocnosti to ani nie je kniha o vychove, aj ked sa tak tvari. Je to kniha o komunikacii. Ohladne vychovy v nej clovek najde rady, ako posunut vychovu smerom od prisnejsej k volnejsej. Takze v situacii, ked je dieta drzane rodicmi prilis nakratko, tak tu sa nadu najst rozne tipy, ze co na vychove upravit. No ver mi, ze to nie je nieco, co som napriklad potrebovala pri Miske ja, pripadne co popisuju vejula aj shira, alebo co potrebovala vo svojej teme Miroslava, a je dost mozne, ze je to aj Lein pripad, to uz musi posudit ona sama. Su deti, ktore velmi dobre spolupracuju pri RABR-style, no vela je takych, na ktore to zdaleka nestaci.

Samozrejme, nie je len o výchove, ale aj o medziľudských vzťahoch a hlavne efektívnom spôsobe komunikáce a mne sa zdá veľmi univerzálna z tohoto dôvodu (preto moje prirovnanie "k biblii").
Neviem, ja som sa v nej dosť našla, aj mi vyhovuje tento spôsob riešenia situácii pri výchove dcéry - mám aj knihu od Adele Faber, (ale zase to je to isté len ružovej ... ), pravdou je, že ja moc tých kníh nemám...
No a ešte jednu vec som chcela, možno som to celé pochopila inak, nezdá sa mi to práveže až taký voľný štýl výchovy ako sa to prezentuje, pretože sa v nej hovorí aj o "stanovovaní hraníc", formou napríklad "ja výrokov".
btw. možno to aj preto tak vnímam, lebo veéééľmi podobný prístup mala moja mama vo výchove ku nám, heslo: voľnosť a zodpovednosť, takže možno aj to je ten dôvod prečo mne nepríde AŽ taký voľný ten spôsob výchovy. Veľa vecí v tej knihe mi príde samozrejmých a prirodzených, práve preto som si možno ja z nej zobrala, práve jasné definovanie požiadaviek (spomínané "ja výroky"), lebo s tým som mala problém.

Netrúfam si však vôbec ale vôbec posúdiť či môže byť taká situácia, že techniky v nej popisované sú pre niektoré deti nepoužiteľné a už vonkoncom z popísaných situácii na fóre...., možno keď môj syn príde do veku, kedy budeme "vychovávať" nie len dojčiť, tak zistím, že to proste nejde. Ale jednu vec, čo môžem, je túto knihu odporučiť. Bože, píšem ako dilino, ale chápeš, čo som chcela povedať.

Na záver taká príhoda zo včera. Naďke som pustila z DVD Pata a Mata a dohodli sme sa na jednej rozprávke. Skončila a hneď za ňou išla druhá rozprávka... malá pribehla za mnou do spálne (už som chystala spanie), že by chcela ešte jednu - neviem, možno by sme sa za iných okolností dovadili na tom, že sme sa predsa dohodli na jednej a dosť (mocenský vplyv rodiča), ale uvedomila som si, že to asi nie je dobrý postup, tak som jej povedala, fajn, máš rada túto rozprávku však? tak dobre, ale keď skončí sama vypneš telku a prídeš do spálne, dobre? A tak aj bolo (napriek tomu, že idú rad radom po sebe, tak to vypla).

[carodejnica]

no a aby rec nestala, celkom by ma zaujimal vas nazor na toto:
http://www.ahaparenting.com/_blog/Paren ... preverbal/

juj, jazyková bariéra...

[Mamamima]

Janka,

pozorne vzdy citam tvoje prispevky, lebo su mi neraz obohatenim, ale v tomto bode zdielam Carodejnicin postoj.
Samozrejme, ze ziadna metoda a ziaden pristup nebude asi fungovat univerzalne u vsetkych deti. Ale mozme navrhovat riesenia, o ktorych si myslime, ze su dobre, ze by mohli pomoct, resp. u nas sa osvedcili. A presne to urobila Carodejnica. Ako to spracuje Lea, to je uz jej rozhodnutie.

Bez toho, ze by sme boli ako rodicia primarne ovplyvneni RBR, sa u nas neuplatnuje zakazova a prikazova vychova, nepouzivame vyrazy ako musis, nesmies, posluchat, poslusny/neposlusny. Pouzivame pozitivnu motivaciu a co najmenej slov zacinajucich na NE-. Nekricime na deti, lebo mam dojem, ze netreba. Deti sa mi vidia byt celkom kooperativne, da sa s nimi dohodnut, nemam pocit, ze by som nebola respektovana, ze by mi skakali po hlave, nepozname vynucovanie, nepozname hysaky.

Ak sa teda niekto bude pytat na radu, mozem z mojho pohladu odporucat to, co fungovalo u nas, lebo s inym pristupom dostatocne prakticke skusenosti nemam.

[janka]

Mamamima, ale my si s carodejnicou nejak velmi neodporujeme, ja som ju v podstate len trochu doplnila. V nasledujucom prispevku carodejnica podla mna len potvrdila moje slova, ked popisovala ten jeden vecer, ze ako ju RABR-styl inspiroval k uvolneniu pravidla ohladne pozerania rozpravok.

[JankaMich]

Mozno ten dojem z uvolnenej vychovy posobi aj preto, lebo sa neodporucaju tresty (ale hranice a vzajomne dohody). Podobny pristup je uvedeny aj v clanku Aha Parenting, ked pouzitie trestu prinutilo dieta rozmyslat nad tym, ako sa mu nabuduce vyhnut a nie nad tym, ako danu vec nabuduce neurobit, lebo to nie je dobre pre jeho brata.

U nas je bezna vychova zalozena prave na treste a odmene, hoci v malickostiach - pojdes do kuta alebo za odmenu dostanes.... Je to pre nas rodicov jednoduchsie (mimo ine aj preto, lebo tento styl vychovy pozname) a omnoho tazsie sa nam vychovava na principe vzajomneho porozumenia - tak ako to pekne pouzila carodejnica s telkou.
Ja sa snazim o princip RABR, ale viem, ze mnohokrat sklznem do klasiky. Ale ceni sa aj snaha, vsak?

[quaxi]

no a aby rec nestala, celkom by ma zaujimal vas nazor na toto:
http://www.ahaparenting.com/_blog/Paren ... preverbal/

Nekonecne dlhe, podla mna nerealne aby aj starsie dieta nez 4rocne vydrzalo takto sa rozpravat... Zakladny princip sa mi paci - v podstate rozobrali kto sa ako citil, ze bitie k nicomu neviedlo a ako to nabuduce vyriesit lepsie - take standardne rady podobne ako z RABR, len ta realizacia trochu pokulhava... A ked si predstavim tuto situaciu s mojimi detmi, syn by asi po prvej vete zacal robit blbeckovske ksichty a zvuky, co je jeho sposob ako nas velmi efektivne poslat dokelu ked od neho cokolvek chceme, dalsia spolupraca by bola nulova - vydrzi sa takto ksichtit aj hodiny, ak vie ze spravil zle, a tak mi takyto postup vobec nepomoze

[janka]

vdaka, quaxi, za reakciu. Plny suhlas, prislo mi to byt nekonecne mentorovanie, akurat so zapajanim dietata, ale bohuial na nekonecnosti mentorovania to vela nezmenilo.

[Mamamima]

Janka,

dakujem za link, priznam sa, ze na prvy krat som to nebola ani schopna docitat do konca.

Odnasam si z toho ale tu myslienku o nezmyselnosti trestu, ako ju parafrazovala JankaMich. To je vystizne.

K samotnemu dialogu: Mozno, ze len v nom chceli poukazat na to, ako vselijako sa verbalne k teme da vracat a akymi formami ju diskutovat, preto je to take dlhe. Na realne pouzitie v celej svojej dlzke pri detoch si to tiez predstavit neviem. Ale chapala som to skor ako demonstraciu vsetkych moznych variant, zo strany matky stale klud a pochopenia, zo strany dietata vselico - odmietnutie, ciastocne pochopenie, nevola.

Myslim, ze ten styl by ako tak mohol fungovat pri empatickych dievcatkach, avsak uz omnoho tazsie realizovatelny u chlapcov, ktori su od prirody o nieco menej empaticki a menej hovoria o svojich citoch a vedia ich i horsie pomenovat. (to nie som taka mudra, citala som to v knihe Louann Brizendine: Zensky mozog)

Podobnu skusenost mala moja sestra so syncekom v Montessori skolke. Chlapec upne uplne normalny, no pani ucitelky chceli od neho vediet, preco hlasno krici, ked sa mu podarilo postavit vysoku vezu a preco zdvihol hlas, ked mu niekto vzal hracku,.... On to vo svojich 4 rokoch nebol schopny rozdiskutovat, nechel to a nevedel sa to ani naucit. Citil sa v tej skolke velmi zle, chodil tam nerad. Po tazkom roku sestra z Montessori skolky vycuvala. V normalnej skolke ziadne problemy nemal. (Tym nechcem kritizovat celu Montessori pedagogiku, skor si myslim, ze v tom pripade nebola zrovna optimalne aplikovana.) Ale bol to pre mna i priklad toho, ze ten pristup analyzujuci s dietatom emocie, isto nie je pre kazdeho.

[artemis]

Jaj dievčatá, ja sa len zas bojím niečo napísať, po prvé neviem či som presne všetko vyrozumela v tej angličtine, no...mne to celé príde ako návod na trapnú manipuláciu...podľa mňa deti nie sú sprosté, aby nevideli, že matka to všetko hrá...že ten akože dialóg nie je prirodzený...podľa mňa takéto veci netreba s deťmi pitvať...proste chlapec ovalil menšieho slabšieho brata, lebo ho nervoval, a vzápätí zistil SÁM, že neurobil terno.

Podľa mňa stačilo povedať, počúvaj chápem, že Ťa brat nervuje keď mrnčí, ale biť ho za to nesmieš...bijem ho ja snáď, keď mrnčí? Nie - a tiež mi to ide na nervy...No vidíš, keď si bol to menší aj Ty si taký bol, nebojsa, on z toho vyrastie. A už ho nebi, lebo je to škaredé a bolí to.

A nanajvýš podľa reakcie staršieho, ak by som videla, že ho to veľmi netrápi, by som ho upozornila, že ak si to nevezme k srdcu, tak NABUDÚCE BUDE AJ TREST. Ale zdôrazniť, že ten trest bude za bitie súrodenca, nie za to, že sa zastávam mladšieho, alebo že je v poriadku, že ten vrieskal. Hotovo. No a za okolností, že by to staršieho viditeľne trápilo, že malého ofliaskal až sa dovracal, by som žiadny trest ani siahodlhé rozhovory nepoužila. Veď nemohol tušiť, čo nastane. Veď treba pochopiť aj to, že deti majú citlivý sluch a keď také malé decko začne vrieskať nečudo že staršiemu súrodencovi idú prasknúť bubienky...reagoval detským spôsobom, normálne, plesk ho. Takže to je podľa mňa také štádium učenia sa spôsobom ako si presadiť svoje práva (mať kľud a pokoj od vresku) ale úloha rodiča je aby ho navigoval ako to učiniť bez toho aby som použil násilie (v tomto prípade jediná možnosť...odísť do vedľajšej izby, alebo požiadať rodiča aby zakročil voči mladšiemu bratovi, pretože rodič by si mal uvedomiť, že práva súrodencov sú rovnaké a aj starší má právo nebyť ohlušovaný vreskom mladšieho...)

[quaxi]

Artemis, co sa bojis, praveze si mi pomohla pochopit, co mi na tom tak nesedelo. Oni dali navod, ktory by sa (v skratenej forme) hodil na nejaky generalny pruser ked dieta ani nechape, ze spravilo zle. Ale ilustrovali to na banalite ktoru prakticky netreba riesit. Tazko sa potom vzit do situacie, lebo ked si predstavim ako by som riesila ten konkretny problem, bolo by to uplne inac, musim si skor predstavovat, v akej situacii by bola pre mna takato reakcia pouzitelna.
Mamamima, moze byt, aj moj syn o takychto veciach nevie diskutovat a mam pocit, ze proste nechape co to od neho chceme.

[janka]

artemis, myslim ze si to v tej anglictine vyrozumela velmi dobre. Suhlasim, cim strucnejsie, tym lepsie. Ja si pravdupovediac ani neviem predstavit situaciu, ktoru by som s dietatom takto strasne pitvala. A ked pristupis k trestu, co je podla Teba vhodny trest pre 4-rocne dieta? Co by bol vhodny trest pre 3-rocne? Trestala by si aj mladsie dieta? A myslis, ze treba dietatu o treste povedat vopred? Nebude to potom take vyhrazanie sa "urob to este raz a stane sa xxx", co na dieta moze posobit ako vyzva?

jankaMich, Mamamima, suhlasim, ze je to pekna myslienka, ze dieta by malo prestat s mlatenim mladsieho surodenca nie preto, ze sa chce vyhnut trestu, ale preto, ze samo pochopi, ze to nie je spravne. No myslite si, ze takyto dialog, povezdme ze aj skrateny na rozumnu dlzku, prebudi v dietati empatiu? To dieta bud same pochopi, ze urobilo zle, a vtedy taketo mentorovanie nie je namieste, samozrejme. Alebo to nechape, lebo mozno na to nie je este zrele, mozno proste od prirody nie je velmi empaticke, a taketo poucovanie na tomto fakte vela nezmeni. No prvorade je, aby nabuduce uz neudrelo. A ci sa tak bude spravat preto, ze sa boji trestu, vzdy mi to pride byt lepsie, ako ked si rodic navrava, ze namiesto hrozby trestu vie v dietati prebudit empatiu.

[JankaMich]

POdla mna je zle uz samotne slovo trest. Uz samotne vyvolava obranne reakcie. Je rozdiel, ked dieta buchne surodenca a poviem mu - "Teraz si pod na chvilu sadnut ku stolu, tu mas plastelinu a svoj hnev si vybur na nej. Kym si nahnevany, nemozes byt pri bratovi, lebo sa bojim, ze mu nieco urobis. Ja sa ho zatial pokusim ukludnit a ty, ked uz nebudes nahnevany, mozes prist za nami, budeme sa spolu hrat."
A ked pouzijem to iste, ale ako trest: "A za trest, ze si bol zly, budes pri stole a mozes sa tak akurat hrat s plastelinou."

To vyburenie sa na plasteline nie je moj napad, mam to z tej knihy Ako hovorit... Jednoducho male deti nevedia este velmi dobre ovladat svoje emocie (nemozem snimi viest siahodlhy rozhovor vid ukazka AHA parenting) a na ich uvolnenie sa pouzije cokovek, co je bezpecne a neskodne - carbanie papiera, trhanie novin, plastelina ....

MInule sa mi stalo pri starsej dcere, ze u susedov naschval poskodila domcek na hranie. So susedou som sa dohodla ako zabezpecime opravu + som chcela, aby povedala, co ma dcera pre nich urobit (vycistit dvor po psovi). Suseda zacala na dceru volat - "Pod, mas si u mna odpracovat trest." Rychlo som ju zastavila a vysvetlila, ze nechcem, aby to bolo vnimane ako trest, ale ako nahrada prace, ktora musi byt vynalozena na opravu domceka. Samozrejme, aj dcere som vysvetlila, ze cudzi majetok sa nesmie poskodzovat a uz ked sa nieco stane, tak sa skoda musi nahradit.

[Mamamima]

Janka,

tak neviem, ci ja mam dake divne deti, ze taketo veci az tak neriesime. Starsia, ked urobi nieco nevhodne mladsim, a musim dodat, ze v najhorsom mierne stuchne v zachvate hry, a mladsi zacne plakat, tak je taka nestastna, ze treba tisit skor ju a nie obet. Obet sa uz davno spokojne hra a starsiu musim kolisat a opakovat jej, ze to nebolo take hrozne a ze viem, ze to nechcela. Ona sa potom obeti ospravedlnnuje a hladka ju. Takze v praxi, u nas nejake vyvolavanie empatie z mojej strany velmi potrebne nie je. Starsia dcerka a prekvapivo aj syncek jej ma dost. Divokejsia je len najmensia (o 2 cm), ktorej pride zatazsie povedat prepac. Ale ak z chovania okolia pochopi, ze urobila cosi nepekne, pride jej to samej tak luto, ze spusti neutisitelny plac, bez toho aby ju vobec niekto musel trestat.
Preto musim povedat, ze s umelym vyvolavanim empatie u deti nemam skusenst, lebo to slo u nasich dako prirodzene. Len sprostredkovanu skusenost, o ktorej som pisala, ktora k nicomu v pripade mojho synovca neviedla. A skoncilo to frustraciou dietata.

Tu myslienku o treste som ja pochopila skor vseobecne, nie na konkretnu situaciu. Zatial je pre nase deti najvacsim trestom sklamanie resp. nespokojnost rodica.

[quaxi]

jankaMich, Mamamima, suhlasim, ze je to pekna myslienka, ze dieta by malo prestat s mlatenim mladsieho surodenca nie preto, ze sa chce vyhnut trestu, ale preto, ze samo pochopi, ze to nie je spravne. No myslite si, ze takyto dialog, povezdme ze aj skrateny na rozumnu dlzku, prebudi v dietati empatiu? To dieta bud same pochopi, ze urobilo zle, a vtedy taketo mentorovanie nie je namieste, samozrejme. Alebo to nechape, lebo mozno na to nie je este zrele, mozno proste od prirody nie je velmi empaticke, a taketo poucovanie na tomto fakte vela nezmeni. No prvorade je, aby nabuduce uz neudrelo. A ci sa tak bude spravat preto, ze sa boji trestu, vzdy mi to pride byt lepsie, ako ked si rodic navrava, ze namiesto hrozby trestu vie v dietati prebudit empatiu.

Ja by som povedala ze v takomto rozsahu je uz samotny rozhovor dost neprijemnym trestom Myslim ze u deti, ktore este nemaju dostatocnu empatiu, moze byt dobre ich nejako upozornit, ze druhym sposobili neprijemne pocity. Ale jednou kratkou vetou, nie takto. To siahodlhe rozoberanie emocii nauci dieta akurat to, ako sa ma spravat pri podobnych rozhovoroch. Do zivota zbytocnost... Z toho dialogu povazujem za nauzitocnejsie to, ze prisli na ine riesenie situacie, takze do buducna je trosku vacsia sanca, ze si dieta spomenie ze sa to da riesit aj inac.

A k tomu pochopeniu, ze to nie je spravne - myslim ze deti vacsinu veci robia najprv preto, ze "sa to tak robi", pochopenie pride obcas az o dost neskor. Cakat na to, kedy to pochopi, sa obcas neda, treba ho naucit spravnemu spravaniu skor. Vacsinou sa da trestom vyhnut, ale obcas je to najschodnejsia cesta, pripadne nemame energiu ci fantaziu na ine riesenie... Nemyslim si, ze by to v rozumnej miere detom nejako uskodilo, ze by potom cely zivot boli ochotni pracovat len pod hrozbou vyhadzovu a nekradnut lne pod hrozbou vazenia...

[janka]

Ja by som povedala ze v takomto rozsahu je uz samotny rozhovor dost neprijemnym trestom

To iste som si pomyslela pri citani, ved aj ten chudak chlapec si zodvakrat vypytal timeout, vravela som si, ze to by bolo prenho urcite prijemnejsie, nez byt tisnuty do takehoto rozhovoru. A tiez som rozmyslala, o com vlastne taka vychova dietata ma byt, a asi je to do velkej miery o tom, vybudovat v dietati vhodne navyky, aby sa zaradilo do spolocnosti. Nejaky hlbsi zmysel tych navykov dieta pochopi mozno neskor, a pochopi to samo, alebo mozno aj nepochopi, to uz zavisi od jeho dispozicie. Asi nie je ulohou rodica vysvetlovat ich zmysel, a uz vobec nie, ak sa dieta na to ani nepyta.

[Mamamima]

Janka:
Nejaky hlbsi zmysel tych navykov dieta pochopi mozno neskor, a pochopi to samo, alebo mozno aj nepochopi, to uz zavisi od jeho dispozicie. Asi nie je ulohou rodica vysvetlovat ich zmysel, a uz vobec nie, ak sa dieta na to ani nepyta.

Principialne suhlasim. Vela veci je nad ramec ich detskeho pochopu a vyznam im dojde az neskor.

Vychadzajuc z Tvojej peknej formulacie Janka, dovolujem si spekulovat, ci je skutocne potom trest na mieste. Ked prijmem fakt, ze nieco dieta sice nechape, ale ma si to jednoducho osvojit, tak ho to predsa musim ucit a dokola opakovat. Trest nie je optimalny vyucbovy sposob. A najma nie, ak dieta nerozumie, o co v podstate ide. Lebo ak nerozumie, za co je trest, tak ten nemoze mat zelany efekt a teda straca vyznam. A sme na zaciatku.

Bolo to aspon trochu zrozumitelne?

[janka]

Mamamima, ale rozumie, za co je trest, tolko predsa dieta chape. Moja starsia napriklad tlcie mladsiu. Akoze napomeniem ju, razne, ona vie, ze ju nema bit, ale o chvilu to urobi znova. Pretoze bohuzial napriek tomu, ze je dievca, nie je prirodzene empaticka, taktiez moj nesuhlas a hnev nie je pre nu dostatocne padnym dovodom, aby prestala. Trest zaberie. Nic lepsie som zatial nevymyslela, ani tu som sa nedocitala, ani nikde inde. Ja potrebujem, aby s tym okamzite prestala, nech si na take spravanie nezvyka. Ja sa ju trestom nesnazim ucit, ja sa ju snazim len zastavit. Urcite ze nebudem dieta trestat za to, ze sa nepozdravi susede. Ale za mlatenie surodenca je podla mna trest namieste.

[Mamamima]

Janka, urcite by mi vadilo, ak by male deti boli tlcene starsim. A urcite by som pouzivala tu metodu, ktora na zastavenie funguje. Myslim, ze v tomto vies najlepsie sama.
Paralelne k zastaveniu ju urcite aj ucis, ze to nie je principialne spravne, o tom nemam pochyb.
Len sa Ta chcem spytat, vylucujes tu moznost, ze tym prave chce vyvolat Tvoj hnev a nesuhlas? preco vlastne tlcie? Nemoze to suviset s tym, ze prave chce Tvoju pozornost vyprovokovat?

[artemis]

artemis... A ked pristupis k trestu, co je podla Teba vhodny trest pre 4-rocne dieta? Co by bol vhodny trest pre 3-rocne? Trestala by si aj mladsie dieta? A myslis, ze treba dietatu o treste povedat vopred? Nebude to potom take vyhrazanie sa "urob to este raz a stane sa xxx", co na dieta moze posobit ako vyzva?.....

Janka prepáč, nemohla som odpovedať ihneď, lebo som musela dlho nad tým rozmýšľať, začalo to tým, že som si vlastne nevedela spomenúť, kedy som naposledy dala dcére trest...

Podľa mňa vhodné tresty pre 3-4 ročné deti ani nie sú. Ani ja si nepamätám, že by som ukladala nejaké exemplárne tresty. Ono čo pod tým slovom trest človek rozumie, že. Podľa mňa je trest pre dieťa už len to, že je človek "naštvatý" teda nepoviem to neslušnejšie slovo. Pre moju dcéru bol dostatočný trest to, ako som reagovala a tvárila sa, keď ma niečím nahnevala...takže nijaký trest v tom pravom zmysle slova nebol potrebný, moja nahnevanosť bola dostatočným trestom...alebo som vždy odstránila príčinu...odišli sme preč z určitého miesta...alebo vzala som jej tú vec z rúk, ktorú ničila alebo podobne...Nemá ani zmysel trestať mladšie dieťa...iba vysvetľovať, že to sa nerobí a prečo a vtedy poviem, že keď to bude opakovať, až potom to budem riešiť. Samozrejme že za tie roky čo si spomínam mi niekoľkokrát rupli nervy a nakričala som...ale spätne pozerajúc na to, to bolo zbytočné a neadekvátne...boli to moje nervy a nie až taká vina dieťaťa...

O možnom treste rozprávame vopred, že nech už také nerobí a podobne, lebo "BUDE ZLE NEDOBRE", ihneď to pomôže, ak aj nabudúce to zopakuje, zase poviem "BUDE ZLE NEDOBRE" a potom je už pokoj.

Ak si spomenula tú výzvu - no veď keď to dieťa zoberie, že výzva,ako vravíš, tak asi si to chce vyskúšať, že čo bude, tak potom nech vyskúša...bolo upozornené...podľa mňa to nie je vyhrážanie...ja vychovávam dieťa aby v dospelosti malo čo najmenej problémov, ale zároveň ostalo samé sebou...preto nechápem, čo je zlé na slove trest, keď tresty sú súčasťou života dospelých. Nezaplatíš - exekútor, ukradneš - väzenie, priestupok - pokuta atď. atď... generácie ľudí boli vychovávané rôzne, a tie moderné trendy...prinieslo to niečo? Mám na mysli americké obstarožné deti kvetov...je nová generácia Američanov v niečom lepšia? Poklesla snáď kriminalita? Naopak, vzrástla a znížil sa vek páchateľov...nehovoriac o násilí a streľbách na školách...Nemusíme zrovna hovoriť o treste, ak chce niekto sofistikovane hovoriť...ale akciu vždy nasleduje reakcia. A keď tá reakcia nenasleduje, tak to je úplne rovnaké ako keby sa rodič o dieťa nestaral.

Ale späť ku nám. Jediný trest čo si teraz viem spomenúť, je odňatie vreckového na mesiac. Vreckové dostáva 5 euro mesačne. Skôr je naučená dostávať odmeny ako tresty.

[kinsi]

Dovolím sa zapojiť, aj keď dopredu musím priznať, že čo sa týka výchovy, psychológie dieťaťa, ja som úplne v inej kategórii - knižky o výchove prakticky nečítam, nie som v tomto ohľade vobec vzdelaná...takže dúfam, že nenapíšem nejaké evidentné bludy
Ale chcela by som reagovať na ten tvoj príklad, Artemis, o amerike. Ja som tam rok chodila na strednú školu a teda poviem Ti, tá naša predstava o "slobode" je úplne zcestná. Taký prísny režim, ako panuje tam na stredných školách (9-12 ročník - nemajú špecializované stredné, prakticky všetci chodia spolu, aj slabučký študenti, aj budúci vysokoškoláci), tak o takom sa naším študentom ani nesníva...Všetko máš dané, kontrolované a hlavne akékolvek vybočenie trestané...Prestávky sú 3minuty, za tú dobu bežíš z učebne do učebne, cestou do lokeru, ak nestihneš, tak máš "tardy", tie sa rátajú, po 3 si po škole..., cez voľnú hodinu sedíš v jedálni podľa zasadacieho, strážia Ťa pedagógovia, možeš si akurát čítať, aj to ťa ale bude učka otravovať, či si už pripravený na všetky predmety, aj na WC sa musíš pýtať. Nesmieš sa zdržovať na chodbách, mimo prebiehania cez prestávky. Mimo jedálne nesmieš mať nijaké jedlo, či pitie. Ráno nabehne na TV vlajka a všetci v stoji prisahajú vernosť vlajke...ak by si došla v sukni kratšej ako kolená, alebo napr. s nevhodným make-upom (napr.čierny lak na nechty) si okamžite vykázaná domov a máš neomluvenú absenciu a ďaľšie tresty na obzore Detská to ale berú ako "rules" a v podstate o tom ani nediskutujú. Takže zvýšenie kriminality medzi mladými može ísť podľa mňa i na vrub takéhoto silného potláčania individualít...napríklad u mňa už tiež pekne pučal vzdor a teda poviem Ti, chodiť tam ešte jeden rok tak mi asi švihne...