prestimulovanie jednostrannymi podnetmi?

[artemis]

Kinsi, ja som tiež dávno prestala čítať tie knižky...
...tie pravidlá čo popisuješ zo strednej školy...môže byť...určite záleží i od druhu školy...mne to prijde v norme (až na tú vlajku...ale to je ich miestny folklór, vztyčujú ju i v kostole)...určite to čo si popísala nie je potláčanie individuality...podľa mňa sú oveľa horšie stavy, ktoré vzniknú, keď také pravidlá neexistujú, resp. nie sú dané...a potom všetko závisí od toho ktorého učiteľa a každý má iné nároky a deti aby sa potom vyznali ako na koho a čím ísť, veď to poznáme my zo školy,...dosť to demoralizovalo celú inštitúciu...aj že učitelia dozerajú - je ok, predchádzajú šikane, úrazom ...keby bolo i na Slovensku také právne povedomie...to by bolo žalôb na školy, že dopustili aby sa im tam kdesi dieťa dorantalo...

...ale musela to byť inak fajn skúsenosť, chcela by som zažiť, ja som mala takú hroznú strednú, že by som menila kľudne aj za nejakú školu v severnej kórey, je to vec osobnej skúsenosti, určite, neberiem Ti to...

[shira]

presne tak, tam smerujeme aj my "právnym povedomím", kedy žalovateľné už bude všade všetko, aj najväčšia blbosť, a nikto si neprizná vlastnú chybu ale hľadá, koho kde za to obviniť a žalovať- tam presne to smeruje,že ak dieťa bude zverené nejakej inštitúcii, bude sa musieť zmestiť do tak úzkych pravidiel, že nikomu z nich nebude dobre. samotné správy z amerických škôl alebo rodín, ako sa tam decká strieľajú, mi neprídu ako vymyslené alebo prehnané, ale zjavne snaha dostať všetko do písaných viet zákona, do predpisov a pravidiel sa nejako míňajú účinku. Akoby ľudia strácali súdnosť, zbavovali sa zodpovednosti za seba samých a za svoje činy, pretože ak niečo nie je vyslovene niekde zakázané, napísané čierne na bielom, môžem to robiť v pohode.. a ak sa mi aj pri tom stane nejaká ujma, vždy mám ešte koho žalovať, lebo to malo byť napísané.. alebo to u mladých zvádza naopak k vzburám a rebelantstvu.

[kinsi]

Skúsenosť to bola super, ja sa nesťažujem. Fakt je ale ten, že je otázne, či by som chcela v niečom takom žiť trvalo. Na tých školách je to v USA dosť uniformné, mali sme 2x za ten rok týždňový spoločný výlet s inými exchange študentami a všetci z európy sme boli dosť šokovaný, aký režim na školách tam panuje Fakt je ale ten, že tam panovala iná úcta k zákonom - ich fakt ani bežne nenapadlo, že je možné nejaké "rules" porušiť...Každý deň sme inak mali hodinu "government"-u, niečo ako občianska náuka a to bolo iné vymývanie mozgu - vždy sa preberala nejaká téma, povedzme školstvo a vždy sa porovnávalo USA s niekým , kde to total nejde záver vždy ten istý - u nás je to super a budme radi, že sme američania

[kinsi]

ospravedlňujem sa za gramatické chyby, je to hanba, asi by som pred odkliknutím mala po sebe čítať

[artemis]

Skúsenosť to bola super, ja sa nesťažujem. Fakt je ale ten, že je otázne, či by som chcela v niečom takom žiť trvalo. Na tých školách je to v USA dosť uniformné, mali sme 2x za ten rok týždňový spoločný výlet s inými exchange študentami a všetci z európy sme boli dosť šokovaný, aký režim na školách tam panuje Fakt je ale ten, že tam panovala iná úcta k zákonom - ich fakt ani bežne nenapadlo, že je možné nejaké "rules" porušiť...Každý deň sme inak mali hodinu "government"-u, niečo ako občianska náuka a to bolo iné vymývanie mozgu - vždy sa preberala nejaká téma, povedzme školstvo a vždy sa porovnávalo USA s niekým , kde to total nejde záver vždy ten istý - u nás je to super a budme radi, že sme američania

Všetko má svoje výhody aj nevýhody...ja nemám s uniformami problém...pričom viem, že na Slovensku je voči tomu dosť odpor...napr. mladé dievčatá čo prídu do rôznych zamestnaní odmietajú nosiť takéto oblečenie...pritom to je podľa mňa úplne korektná požiadavka...a tie uniformy na školách sú podľa mňa tiež v istom ohľade dobrá vec...minimalizuje predvádzanie a súťaženie v značkovom oblečení...i keď...aj uniformy sú v rôznych cenách...aj to je podľa mňa dobré ako učia deti národnej hrdosti...mohli by sme si vziať príklad...priznávam trochu som urobila demagógiu - lebo sama si myslím, že najpodstatnejší problém v Amerike je legálnosť držby pomaly akýchkoľvek strelných zbraní a prakticky pre kohokoľvek...ale i tak v tom kontexte trvám stále na tom, že vychovávať deti treba zodpovedajúc realite...práve tej realite...lebo potom vyrastie, niečo strašné vyvedie, zabasnú ho na doživotie a on sa bude čudovať, že ako to, čo si to dovoľujú obmedziť mu slobodu...hovorím extrém...ale ako príklad...

[janka]

POdla mna je zle uz samotne slovo trest. Uz samotne vyvolava obranne reakcie. Je rozdiel, ked dieta buchne surodenca a poviem mu - "Teraz si pod na chvilu sadnut ku stolu, tu mas plastelinu a svoj hnev si vybur na nej. Kym si nahnevany, nemozes byt pri bratovi, lebo sa bojim, ze mu nieco urobis. Ja sa ho zatial pokusim ukludnit a ty, ked uz nebudes nahnevany, mozes prist za nami, budeme sa spolu hrat."
A ked pouzijem to iste, ale ako trest: "A za trest, ze si bol zly, budes pri stole a mozes sa tak akurat hrat s plastelinou."

Stale nad tymto dumam a priznam sa, ze je mi sympatickejsi ten druhy pristup. Akurat by som nepovedala "ze si bol zly" ale konkretne "ze si trepol brata", a tiez by som vymyslela iny trest nez hranie sa s plastelinou, to by mi asi na um nikdy neprislo, takto trestat dieta Ten prvy pristup je v danej situacii prilis uzvatlany na moj vkus, a tiez taky nejaky divny co do prace s emociami, nejak si neviem predstavit, ze by som si hnev vedela vyburit na hre s plastelinou. Ale tak mozno deti to vedia, ktovie.

Len sa Ta chcem spytat, vylucujes tu moznost, ze tym prave chce vyvolat Tvoj hnev a nesuhlas? preco vlastne tlcie? Nemoze to suviset s tym, ze prave chce Tvoju pozornost vyprovokovat?

To vylucujem, nerobi to preto, ze by ma chcela provokovat.

Podľa mňa vhodné tresty pre 3-4 ročné deti ani nie sú. Ani ja si nepamätám, že by som ukladala nejaké exemplárne tresty. Ono čo pod tým slovom trest človek rozumie, že. Podľa mňa je trest pre dieťa už len to, že je človek "naštvatý" teda nepoviem to neslušnejšie slovo. Pre moju dcéru bol dostatočný trest to, ako som reagovala a tvárila sa, keď ma niečím nahnevala...takže nijaký trest v tom pravom zmysle slova nebol potrebný, moja nahnevanosť bola dostatočným trestom...alebo som vždy odstránila príčinu...odišli sme preč z určitého miesta...alebo vzala som jej tú vec z rúk, ktorú ničila alebo podobne...Nemá ani zmysel trestať mladšie dieťa...iba vysvetľovať, že to sa nerobí a prečo a vtedy poviem, že keď to bude opakovať, až potom to budem riešiť. Samozrejme že za tie roky čo si spomínam mi niekoľkokrát rupli nervy a nakričala som...ale spätne pozerajúc na to, to bolo zbytočné a neadekvátne...boli to moje nervy a nie až taká vina dieťaťa...

U nas praveze ked som bola nastvana, tak to Misku nejak moc nezastavilo, skor naopak, skusala, ako velmi ma este vie vytocit, a velmi tvrdo testovala hranice. Obcas to skoncilo riadnym vybuchom, ked mi uz rupli nervy, tak to potom uz zacala skakat ako na gumicke, ani som nemusela vela hovorit, takmer mi citala myslienky, ze co chcem, a hned sa snazila to vyplnit. Ale nejak mi to nepride byt to prave, lebo tie vybuchy su z nahromadenia haldy drobnosti, nie je tam ta jasna vazba, ze co bol skutocny problem. To mi pride byt ferovejsie normalne nasadit nejaky jasny, konkretny trest za konkretny cin. Samozrejme, ak sa da problem vyriesit odstranenim priciny, tak to je prvoradejsi pristup. Ale nie vzdy to ide. A mne sa zda slovo "trest" na mieste. Nazyvajme veci pravymi menami. Tie moderne trendy, ze dohodnime sa s dietatom, pekne mu vsetko vysvetlime, vedu akurat k frustracii rodicov.

Ale chcela by som reagovať na ten tvoj príklad, Artemis, o amerike. Ja som tam rok chodila na strednú školu a teda poviem Ti, tá naša predstava o "slobode" je úplne zcestná. Taký prísny režim, ako panuje tam na stredných školách (9-12 ročník - nemajú špecializované stredné, prakticky všetci chodia spolu, aj slabučký študenti, aj budúci vysokoškoláci), tak o takom sa naším študentom ani nesníva...Všetko máš dané, kontrolované a hlavne akékolvek vybočenie trestané...Prestávky sú 3minuty, za tú dobu bežíš z učebne do učebne, cestou do lokeru, ak nestihneš, tak máš "tardy", tie sa rátajú, po 3 si po škole..., cez voľnú hodinu sedíš v jedálni podľa zasadacieho, strážia Ťa pedagógovia, možeš si akurát čítať, aj to ťa ale bude učka otravovať, či si už pripravený na všetky predmety, aj na WC sa musíš pýtať. Nesmieš sa zdržovať na chodbách, mimo prebiehania cez prestávky. Mimo jedálne nesmieš mať nijaké jedlo, či pitie. Ráno nabehne na TV vlajka a všetci v stoji prisahajú vernosť vlajke...ak by si došla v sukni kratšej ako kolená, alebo napr. s nevhodným make-upom (napr.čierny lak na nechty) si okamžite vykázaná domov a máš neomluvenú absenciu a ďaľšie tresty na obzore Detská to ale berú ako "rules" a v podstate o tom ani nediskutujú... Takže zvýšenie kriminality medzi mladými može ísť podľa mňa i na vrub takéhoto silného potláčania individualít...napríklad u mňa už tiež pekne pučal vzdor a teda poviem Ti, chodiť tam ešte jeden rok tak mi asi švihne...

Ja si z gymnazia tiez pamatam podobne pravidla, ze pocas vyucovania sme nemali na chodbe co robit, pri vchode sme mavali sluzbu, ktora zapisovala, kto kedy vosiel a vysiel von, nesmeli sme nosit minisukne, nesmeli sme nosit mejkap, nesmeli sme nosit rifle... a "nesmeli" znamena, ze museli byt nejake pravidla, ako riesit situaciu, ked to niekto porusil - ano, vykazany domov upravit sa slusnejsie, s neospravedlnenou absenciou. Neprislo mi to nejake extra drsne, ved nie si v skole cely den, a pokial clovek potrebuje demonstrovat svoju osobnost tymto sposobom, tak ma na to furu inych prilezitosti. Potom po revolucii sa to trochu uvolnilo, Ak su tie pravidla prisnejsie, nez sa zda nam v Europe - ze ci to nie je tym, ze doma su tie deti vychovavane prilis volne, a preto musia byt v skole drzane nakratko, aby boli zvladnutelne? Predsalen je to hrca deti v pubertalnom veku, to je dost vyzva, udrzat ich na uzde.

[JankaMich]

Co sa tyka plasteliny - moj napad to nie je, ale funguje to. Male dieta 2-3 rocne este nevie dobre zvladat svoje emocie . ZAroven tam place ten mensi a vec treba kludne riesit. Ta moznost ochladnut pri plasteline nam umozni venovat sa tomu mensiemu v relativnom klude - hoci ho nadojcit. Medzitym mozme vychladnut aj my a potom veci doriesit v klude. AK by sme to riesili tak, ze by sme ulozili trest - hoci pojdes do kuta alebo dokonca capnutie po zadku - to by vnimal ako krivdu voci nemu - vsak on neurobil predsa nic take, iba chcel ukludnit brata. A rev toho mladsieho mu na kludnom rozmyslani nepridal. Moje skusenosti su take, ze toto je rozhodne lepsi sposob a hlavne kludnejsi a rychlejsi. Cim viac som skratovejsia v rieseni (lebo tiez nerobim vsetko dokonale ), tym horsie nasledky mam. Vacsi a dlhsi plac, vacsiu nespokojnost. Tiez to potom vidim ako zrkadlo pri rieseni sporov medzi nimi. Takze ak chcem, aby oni medzi jednali slusne, musim s nimi aj ja (to vsak nehovori o tom, ze hranice nie su, tie su dane presne - ide o sposob, ako na to).

[kinsi]

Janka, u nás boli v SR tiež pravidlá, ale to je neporovnateľné, napríklad aj cez obed bol zasadací poriadok a nemohla si okrem vyzdvihnutia si obedu , bez dovolenia odbiehať zo svojho miesta. Alebo ten zákaz chodieb - platilo i ráno, všetci stáli pred budovou, dnu sa vbiehalo až na zvonenie 3min pred prvou hodinou, aby si akurát stihla zabehnúť do lokeru sa prezuť a do triedy (a mala si ozaj čo robiť). A ešte pikoška, ak si mala voľnú hodinu (rozvrh mal každý iný - to si si volila sama), aj povedzme poslednú, nemohla si ísť domov - proste si trčala v "study hall", pekne do konca školy, myslím okolo tretej a potom všetci naraz za 3 minúty zase zo školy vybehli

[artemis]

POdla mna je zle uz samotne slovo trest. Uz samotne vyvolava obranne reakcie. Je rozdiel, ked dieta buchne surodenca a poviem mu - "Teraz si pod na chvilu sadnut ku stolu, tu mas plastelinu a svoj hnev si vybur na nej. Kym si nahnevany, nemozes byt pri bratovi, lebo sa bojim, ze mu nieco urobis. Ja sa ho zatial pokusim ukludnit a ty, ked uz nebudes nahnevany, mozes prist za nami, budeme sa spolu hrat."
A ked pouzijem to iste, ale ako trest: "A za trest, ze si bol zly, budes pri stole a mozes sa tak akurat hrat s plastelinou."

To vyburenie sa na plasteline nie je moj napad, mam to z tej knihy Ako hovorit... Jednoducho male deti nevedia este velmi dobre ovladat svoje emocie (nemozem snimi viest siahodlhy rozhovor vid ukazka AHA parenting) a na ich uvolnenie sa pouzije cokovek, co je bezpecne a neskodne - carbanie papiera, trhanie novin, plastelina ....

Ešte sa k tomuto vrátim, lebo prv som si to nevšimla, až tuto hore keď to janka spomenula...

No ja si myslím, tiež, že je dobré nazývať veci pravými menami. A príklad s plastelínou je podľa mňa úplne nahouby, lebo vôbec to nerieši to, čo by malo. Ba ešte naopak...poskytneme dieťaťu ako alternatívu, vybiť si zlosť na "slabšom". Je to smiešne síce, že brať ohľad na plastelínu...lenže...v princípe jednak tak malé deti niekedy nedokážu rozlišovať medzi živými a neživými vecami...a jednak je to umožnenie robiť ďalej násilie, čo je úplne zle, aj keď je to len platelína...čo to bude nabudúce? Začne tým že chrobáky bude pučiť? A kde to skončí?

Vôbec si neuvedomujeme, že takouto výchovou, nechať dieťa nech si vybije zlosť na aj keď bezvýznamnej veci, v ňom môže uložiť predstavu, že ubližovať (v zlosti) sa síce nemôže silným (a tým čo majú ochrancu) ale kľudne sa ubližovať môže slabým, slabším, ľuďom ktorých sa nik nezastane (teda mi nič nehrozí).

Keď chce nerváčtiť, nech sa vynerváči sám a nie NA NEJAKOM PREDMETE, nech by bol živý alebo neživý. Ak si na takéto zvykne, môže sa veľmi ľahko stať, že keď bude bez dozoru a podobný hnev naňho príde tak prichloští susedovej mačku, (veď jej nebude škoda,mama aj tak na ňu nadáva) alebo kopne si do susedovej motorky...(aj tak otec nadáva že s ňou iba smradí....)

No a čarbanie...trhanie novín...zase deštrukčné činnosti...tie veci by mali byť práve spojené s kreativitou, tvorivosťou...čarbeme a trháme noviny počas hry preto, aby sme niečo vytvorili, koláž z trhancov, malé dielka...Čo to je za nezmysel, jeden deň to má byť akože trest a druhý deň tá istá činnosť podnetná hra? Ako sa to všetko dieťaťu poukladá v hlave?

[quaxi]

U nas praveze ked som bola nastvana, tak to Misku nejak moc nezastavilo, skor naopak, skusala, ako velmi ma este vie vytocit, a velmi tvrdo testovala hranice. Obcas to skoncilo riadnym vybuchom, ked mi uz rupli nervy, tak to potom uz zacala skakat ako na gumicke, ani som nemusela vela hovorit, takmer mi citala myslienky, ze co chcem, a hned sa snazila to vyplnit. Ale nejak mi to nepride byt to prave, lebo tie vybuchy su z nahromadenia haldy drobnosti, nie je tam ta jasna vazba, ze co bol skutocny problem. To mi pride byt ferovejsie normalne nasadit nejaky jasny, konkretny trest za konkretny cin. Samozrejme, ak sa da problem vyriesit odstranenim priciny, tak to je prvoradejsi pristup. Ale nie vzdy to ide. A mne sa zda slovo "trest" na mieste. Nazyvajme veci pravymi menami. Tie moderne trendy, ze dohodnime sa s dietatom, pekne mu vsetko vysvetlime, vedu akurat k frustracii rodicov.

Nehovoris o mojom synovi? U nas to funguje presne rovnako, ak niekoho nastve, tak zacne okamzite skusat nastvat viac a viac. Vacsinou mu v tom dokazem zabranit, ale obcas nastane aj situacia, ked uz neviem kam z konopi... Mohla by som nanho vybuchnut a dosiahnut, ze z neho bude na nejaky cas ukazkovy vzorniak, ale ja mu nechcem ukazovat ze problemy sa riesia takto - je uz aj bez toho dost vybusny. Trest je vtedy pre mna prijatelnym riesenim. Syn ma kazdy vecer dovolenych 15min. na PC - moze si pozerat videa, alebo sa hrat tie detske hry, ma to rad. Takze staci povedat, ze ak do minuty neskonci, dnes nebude pocitac (ano, nechutne vyhrazanie sa trestom) a dosiahnem okamzitu zmenu spravania, ziskam priestor aby som sa ukludnila a vyriesila problem nejako rozumne.

A este otazka do plena. Dieta robi zle na ihrisku, tak ideme odtial prec. Je to z pohladu dietata trest, alebo nie? Myslim ze to bolo uvedene v RABR ako priklad na prirodzeny dosledok, z ineho pohladu to je len zabranenie zlemu spravaniu, a z ineho pohladu zase trest... Pripadne myslite, ze u deti povedzme 3-4r sa to da prezentovat roznymi sposobmi tak, aby to chapalo inac (teda ak to prezentujem ako dosledok, pochopi to ako dosledok a nie ako trest)?

[artemis]

....U nas to funguje presne rovnako, ak niekoho nastve, tak zacne okamzite skusat nastvat viac a viac. .....

Ak nefunguje, ešte je jedna možnosť - skúšala si sa rozplakať? Normálne tak, ako malé decko...ja som to nedávno prvý krát použila...a mohla som dcéru potom ako maslo natierať...aká bola milučká...jeden deň som jej totiž sľúbila, že pôjdeme do hračkárstva...lenže krátko na to som dostala zrazu menzes...a u mňa je to vždy des...hrozné kŕče, bolesti...rovno môžem ísť do postele s tabletkou proti bolesti...no a ona mi začala vyziapavať, že som jej sľúbila...atď...snažila som sa jej vysvetliť...že v žiadnom prípade nechcem porušiť sľub, ale mám bolesti, že to odložíme o dva dni...nič ju to nezaujímalo, iba si húdla svoje...že som porušila sľub...ešte niekoĺkokrát som sa jej snažila vysvetliť, že naozaj mi je zle...no nič...tak som sa rozplakala jak hovado...trošku to bolo divadlo...ale snažila som sa ju napodobniť v rumázganí...a - jak to zabralo!!! Zrazu slzy z jej tváričky jak hrachy, chytí ma za ruku atď...konečne pochopila a vcítila sa do mojej situácie...Normálne som myslela aké egoistické dieťa mám...ale nie, to iba ona ma vnímala ako supermanku, supermamku...a zrazu vidí, že i ja som človek Pravda je, cítila som sa trochu previnilo...ale výsledok stál aj tak za to. A napokon - nebolo to až také veľké divadlo, tie bolesti boli adekvátne tomu plaču

....Trest je vtedy pre mna prijatelnym riesenim. Syn ma kazdy vecer dovolenych 15min. na PC - moze si pozerat videa, alebo sa hrat tie detske hry, ma to rad. Takze staci povedat, ze ak do minuty neskonci, dnes nebude pocitac (ano, nechutne vyhrazanie sa trestom) a dosiahnem okamzitu zmenu spravania, ziskam priestor aby som sa ukludnila a vyriesila problem nejako rozumne. .....

To je dobré. Podľa mňa to nie je žiadne vydieranie. Je to niečo ako udanie lehoty splatnosti na faktúre, a upozornenie, že v prípade neuhradenia načas bude penále.

A este otazka do plena. Dieta robi zle na ihrisku, tak ideme odtial prec. Je to z pohladu dietata trest, alebo nie? Myslim ze to bolo uvedene v RABR ako priklad na prirodzeny dosledok, z ineho pohladu to je len zabranenie zlemu spravaniu, a z ineho pohladu zase trest... Pripadne myslite, ze u deti povedzme 3-4r sa to da prezentovat roznymi sposobmi tak, aby to chapalo inac (teda ak to prezentujem ako dosledok, pochopi to ako dosledok a nie ako trest)?

Podľa mňa vôbec netreba nad tým rozmýšľať či to je trest alebo nie je. Ako to vníma dieťa asi závisí od situácie...ako píšeš...je dobré keď sa to odprezentuje ako dôsledok...a napokon, áno, vždy je lepšie aby sa to odprezentovalo ako dôsledok, a nie je zlé keď to dieťa pochopí nielen ako dôsledok ale aj ako trest

[shira]

U nas sa pouziva taktiez v mensej miere trest; v pripade potreby. Sice toto slovo nepouzivsm, sle nspr. Ked nahanal maly kotnu fenku na motorke, tak sme ho upozornili, ze mu motorku zoberieme. Samozrejme si to sj niekolko krat odskysal, motorku sme zobrali( po chvilke vratili- ak nahanal, zobrali zase)... Pochopil rychlo.. Nemyslim ze by pichpopil cele tie reci okolo toho, preco nema nahanat kotnu fenku, ale staci, zatisl, ze preto aby sme nexobrali motorku..

[shira]

Sorry za chyby ale pisem cez mobil a neviem to opravit

[shira]

Sorry za chyby ale pisem cez mobil a neviem to opravit

[gabika78]

aj my používame trest.. pokiaľ začne nerváčiť, navrhnem, že môže ísť do druhej izby, že nie sme s tatom zvedavý na výstupy... hneď ho to preberie a uvedomí si svoje správanie, väčšinou sa potom dohodneme a vysvetlí nám slovami čo požaduje a nie záchvatom. Inak ide do izby, kde sa vyzúri a príde povedať čo potrebuje. A motorku sme tiež zobrali na týždeň lebo ma nepočúval a nečakal a vybiehal mi na cestu. Momentálne pekne počúva a zastane na prvé požiadanie.

[janka]

Janka, u nás boli v SR tiež pravidlá, ale to je neporovnateľné, napríklad aj cez obed bol zasadací poriadok a nemohla si okrem vyzdvihnutia si obedu , bez dovolenia odbiehať zo svojho miesta. Alebo ten zákaz chodieb - platilo i ráno, všetci stáli pred budovou, dnu sa vbiehalo až na zvonenie 3min pred prvou hodinou, aby si akurát stihla zabehnúť do lokeru sa prezuť a do triedy (a mala si ozaj čo robiť). A ešte pikoška, ak si mala voľnú hodinu (rozvrh mal každý iný - to si si volila sama), aj povedzme poslednú, nemohla si ísť domov - proste si trčala v "study hall", pekne do konca školy, myslím okolo tretej a potom všetci naraz za 3 minúty zase zo školy vybehli

Chapem, zrejme je to tam fakt o poznanie tvrdsie. Stale si ale myslim, ze problemove spravanie mladych je sposobene skor prilis volnou vychovou v rodinach. A ak je na skole takyto tvrdy rezim, tak to tiez bude preto, aby boli tie decka zvladnutelne.

A príklad s plastelínou je podľa mňa úplne nahouby, lebo vôbec to nerieši to, čo by malo. Ba ešte naopak...poskytneme dieťaťu ako alternatívu, vybiť si zlosť na "slabšom"....

Vidis, to mi ani na um nezislo, tento aspekt, ale je to tak. Ak dieta nevie zvladnut svoj hnev, malo by sa aspon naucit ventilovat nejakym rozumnejsim sposobom, napriklad "tu mas handru, vedro, tuto dlazku treba vydrhnut", vyborne pomaha aj umyvanie okien, akurat dieta by som v takom stave k oknu nepostavila No to musi byt clovek taky naozaj nastvany, aby siahol po tomto rieseni a malo to aj ocakavny efekt, to ale u deti prilis nepozorujem, dieta sa vyventiluje tym jednym capnutim a je dobre, nasledne navadzanie na dalsie ventilovanie uz nejak nema zmysel. Michalku ucim svoje emocie verbalizovat, a aj jej to pekne ide, a vidim, ze jej bohate staci, ked mi nastvanym hlasom povie "som na Teba velmi nahnevana", na to si vyjasnime, o co ide, a je po probleme.

Nehovoris o mojom synovi? ...

Aha, tak to preto mi tak velmi dobre sedia Tvoje vychovne rady a triky ze mam podobne dieta - prudky, vybusny provokater

A este otazka do plena. Dieta robi zle na ihrisku, tak ideme odtial prec. Je to z pohladu dietata trest, alebo nie? Myslim ze to bolo uvedene v RABR ako priklad na prirodzeny dosledok, z ineho pohladu to je len zabranenie zlemu spravaniu, a z ineho pohladu zase trest... Pripadne myslite, ze u deti povedzme 3-4r sa to da prezentovat roznymi sposobmi tak, aby to chapalo inac (teda ak to prezentujem ako dosledok, pochopi to ako dosledok a nie ako trest)?

Tak podla mna prirodzeny dosledok toho, ze dieta robi na ihrisku zle, su napriklad rozzurene tie druhe deti, alebo piesok vo vlasoch a v tvari... podla toho, ako robi zle, pripadne aj to, ze dostane ranu naspat. To, ze odides z ihriska, je vyvodeny dosledok, nie prirodzeny. Vies, podla mna je to take slovickarenie, ci "dosledok" alebo "trest". Dnes som po dlhsej dobe pozrela do RABRu a musim priznat, ze mi uz ta kniha nepride nijak uzasna. Spociatku sa mi pacila, aj ked teda mala som obcas nejake vyhrady, ale teraz tam vylozene nesuhlasim s nejakymi vecami, aj takymi zasadnymi. Na jednej strane sa snazia strasne rozlisovat medzi vecami, ktore su podla mna v podstate nerozlisitelne (ako ten "dosledok" a "trest") a na druhej strane tam obcas hadzu do jedneho vreca privela roznorodych a v zasade odlisnych veci, len aby presvedcili, ze maju pravdu. Ale som rada, ze som sa s tou knihou stretla takto skoro, aj ze som sa stretla s knihou od extremistky Naomi Aldort, lebo ma to prinutilo spamatat sa a pozriet sa kriticky na tu tzv. respektujucu vychovu ako je prezentovana v RABR.

A naspat, tym by som sa velmi netrapila, ako to dieta chape, ked zavelis odchod z ihriska, ci ako trest alebo ako nieco prirodzene, to asi aj tak zavisi hlavne od neho sameho, ako sa k tomu postavi, a myslim si, ze tak je to dobre - nebudem mu vnucovat moje postoje a moje myslienky.

[janka]

Ked sme uz pri tych ihriskach (aj ked teda sme pekne odbocili od povodnej vejulinej temy), tiez mam otazku, ako by ste reagovali v takejto situacii: v piatok som bola s Michalkou na obecnom ihrisku, okrem nas tam nebol nik len dve bezprizorne cigancence, dievcata vo veku tak 4-5 rokov, problemove typky, hned poviem. Chvilu nas len ocumovali a medzi sebou si nieco hovorili, po chvili zacali tak nadavat a urazat, ze to by som teda od takych deti naozaj necakala. Vlani sa zmohli na take, ze zacali dookola po Michalke vykrikovat "Miska je skulava!" (mala vtedy este ocividny strabizmus, od operacie je to nastastie lepsie), no teraz vytiahli taky slovnik, ze sa len desim, s cim pridu buduci rok, asi uz len s fyzickymi utokmi. Nahukala som na ne, zbalila deti a odisli sme. Cestou som Miske vysvetlovala, ze na nas skaredo a urazlivo kricali, a tak ideme prec. Ze ked sa jej niekedy stane, ze ju bude niekto urazat, ublizovat jej ci nebodaj ju bit, tak ma ist od takeho cloveka prec, ma sa snazit nemat s takymi ludmi nic spolocne. Na jednej strane spokojnost, ze mi to pekne sedi s tym, ked Michalka mlatila mna, tak som ju s rovnakym komentarom vystrcila na chvilu za dvere. Na druhej strane lutost, ze ucim, ze slusni ludia tym sprostym ustupuju a svet patri hulvatom. Lebo je to tak aj s tym ihriskom, postavene pred nejakymi dvoma rokmi za drahe peniaze, no nik tam nechodi, lebo ho ovladli cigancence, s ktorymi sa neda vyjst ani po dobrom ani po zlom. Ako by ste to riesili vy?

[quaxi]

Tak podla mna prirodzeny dosledok toho, ze dieta robi na ihrisku zle, su napriklad rozzurene tie druhe deti, alebo piesok vo vlasoch a v tvari... podla toho, ako robi zle, pripadne aj to, ze dostane ranu naspat. To, ze odides z ihriska, je vyvodeny dosledok, nie prirodzeny. Vies, podla mna je to take slovickarenie, ci "dosledok" alebo "trest". Dnes som po dlhsej dobe pozrela do RABRu a musim priznat, ze mi uz ta kniha nepride nijak uzasna. Spociatku sa mi pacila, aj ked teda mala som obcas nejake vyhrady, ale teraz tam vylozene nesuhlasim s nejakymi vecami, aj takymi zasadnymi. Na jednej strane sa snazia strasne rozlisovat medzi vecami, ktore su podla mna v podstate nerozlisitelne (ako ten "dosledok" a "trest") a na druhej strane tam obcas hadzu do jedneho vreca privela roznorodych a v zasade odlisnych veci, len aby presvedcili, ze maju pravdu. Ale som rada, ze som sa s tou knihou stretla takto skoro, aj ze som sa stretla s knihou od extremistky Naomi Aldort, lebo ma to prinutilo spamatat sa a pozriet sa kriticky na tu tzv. respektujucu vychovu ako je prezentovana v RABR.

A naspat, tym by som sa velmi netrapila, ako to dieta chape, ked zavelis odchod z ihriska, ci ako trest alebo ako nieco prirodzene, to asi aj tak zavisi hlavne od neho sameho, ako sa k tomu postavi, a myslim si, ze tak je to dobre - nebudem mu vnucovat moje postoje a moje myslienky.

S nazorom na RABR sa tusim dost zhodneme
Pytam sa to preto, ze tu viacere pisali ze tresty nie... lenze obcas tazko posudit, ci je nieco trest, alebo nie, pripadne ak to aj ja nevnimam ako trest, dieta to tak moze vnimat - ak niekto striktne odmieta tresty, kde ma tu hranicu, co este ano, co uz nie?

A to vase ihrisko - ak to nejde po dobrom, nejako sa s nimi zblizit, tak potom jedine ignoracia alebo odchod. Je to neprijemne, ale v zivote to tak chodi, ze ti slusni ustupuju, naco ucit ze je to inac, ked nie je... Mozno by bolo dobre, keby ste tam chodili vzdy viacere mamicky naraz, dohodnut sa a ist spolu, tak by sa mozno podarilo prelomit ten zvyk, ze ihrisko je len pre cigancata. Ak dietatu nadavanie nevadi a neinspiruje ho, tak by som asi len kvoli nadavkam neodchadzala.
Moj syn je uz starsi, tak ho nechavam v takychto problemovych situaciach, nech ich skusi vyriesit sam a zasahujem az ked sa mi to nepozdava (schyluje sa k bitke a pod.). Minule bola u nas na ihrisku hrstka nadavajucich pubertakov. Vsetkym mamickam to liezlo na nervy, ale nikto nic nespravil. Moj syn sa im zacal vtirkovat (hrozne ho pritahuju take typy ). Je dost neodbytny a nechape, kedy druhym lezie na nervy, takze ked ich uz otravoval prilis dlho, zrukol nanho big boss ze chod do pi.. ty ko... maly. A syn veselo ze co to je ko...? (pocul to prvy krat v zivote). Tak mu zacali pubertaci vysvetlovat ze to je pipik, on spokojne diskutuje, smeje sa, vobec nechapajuc princip nadavok - az ich svojimi absolutne nevinnymi recami vystval! Predtym tam otravovali vzduch pomerne casto, teraz ked vidia ze je tam hrstka malych deti, radsej idu inde.

[Kandy]

Janka, ja by som to riešila rovnako. Bála by som sa, že by cigáčence po chvíľke nadávania začali pridávať aj iné ako slovné útoky. Myslím, že nie nadarmo sa hovorí, že múdrejší ustúpi...

[janka]

S nazorom na RABR sa tusim dost zhodneme
Pytam sa to preto, ze tu viacere pisali ze tresty nie... lenze obcas tazko posudit, ci je nieco trest, alebo nie, pripadne ak to aj ja nevnimam ako trest, dieta to tak moze vnimat - ak niekto striktne odmieta tresty, kde ma tu hranicu, co este ano, co uz nie?

No ved to, ze ona ta hranica medzi "trestom" a "dosledkom" je taka dost nejasna. A ked si toto clovek uvedomi a stale trva na tom, ze tresty v ziadnom pripade nie su pripustne, tak dojdes k tomu naomizmu-aldortizmu. Ale asi nie odo mna si chcela odpoved, vsak.

A to vase ihrisko - ak to nejde po dobrom, nejako sa s nimi zblizit, tak potom jedine ignoracia alebo odchod. Je to neprijemne, ale v zivote to tak chodi, ze ti slusni ustupuju, naco ucit ze je to inac, ked nie je... Mozno by bolo dobre, keby ste tam chodili vzdy viacere mamicky naraz, dohodnut sa a ist spolu, tak by sa mozno podarilo prelomit ten zvyk, ze ihrisko je len pre cigancata. Ak dietatu nadavanie nevadi a neinspiruje ho, tak by som asi len kvoli nadavkam neodchadzala.

Po dobrom to nejde, to som uz skusala, oni zacnu byt hned vlezle a dozadovat sa vacsich a vacsich vyhod pre seba, to nie su ziadne roztomile cigancata ako byvaju znazornene v roznych romantizujucich filmoch, a ked ich zastavis, ze toto uz nie si ochotna im poskytovat, okamzite nastupia utoky. Ignoraciu ja nezvladam, proste nie som schopna sa tam s detmi zabavat, ked nam krikom cez cele ihrisko nadavaju do k..., p... atd. Ano, ako viacere mamicky tam ist, to sme obcas praktizovali v lete, ked sme sa viacere kamaratky nejak stretli v dedine, tak to slo, no teraz je to tazsie, ked ostatne deti spia v skolke (Misku odtial naobed beriem) a tiez vlastne vsetky kamaratky uz nabehli do prace a momentalne som vo faze zhanania novych mamickovskych kontaktov. Tak asi sa naozaj nic mudrejsie vymysliet neda. A mimochodom, mas skveleho syna

[artemis]

Po dobrom to nejde, to som uz skusala, oni zacnu byt hned vlezle a dozadovat sa vacsich a vacsich vyhod pre seba, to nie su ziadne roztomile cigancata ako byvaju znazornene v roznych romantizujucich filmoch, a ked ich zastavis, ze toto uz nie si ochotna im poskytovat, okamzite nastupia utoky. Ignoraciu ja nezvladam, proste nie som schopna sa tam s detmi zabavat, ked nam krikom cez cele ihrisko nadavaju do k..., p... atd. Ano, ako viacere mamicky tam ist, to sme obcas praktizovali v lete, ked sme sa viacere kamaratky nejak stretli v dedine, tak to slo, no teraz je to tazsie, ked ostatne deti spia v skolke ...

Aj mňa hneď napadlo, že najprv po dobrom, keď som vyššie Tvoj dotaz čítala, ale tuto toto čo píšeš...ani tadiaĺ cesta nevedie...normálne by to malo fungovať tak, že by si išla na obecný úrad, povedala o probléme, oni by zase mali upovedomiť sociálku, a tá by mala ísť do rodín, preveriť výchovu tých detí...no je mi jasné, že takto (ako by to malo fungovať) to nefunguje a ani dlho fungovať na Slovensku nebude...

Zase vypudiť tie deti odtiaľ to by asi utekali domov žalovať, a ešte by Ti tam prišiel celý klan hnusne vynadať, ak nie len to.

A zasa hrať sa na matku Terezu - Ty si síce nesmierne empatická a vnímavá čo vidím, aj určite máš nejaké také zručnosti ako ísť na deti,a nakoniec aj na takýchto spratkov, vždy existuje nejaká finta, lebo sú predsa ešte malí, to čo sa predvádzajú je hrozivé - ale oni to odkukali od rodičov - a myslím si, že mimo ich domova na ihrisku by sa od nich dali vynútiť isté pravidlá správania...samozrejme v kombinácii za "úplatu" - nejaké sladkosti a podobne...ale pri takej činnosti to by si v tom momente nesmela mať pri sebe svoje deti...lebo by chvíľu trvalo, kým by si si k nim vedela nájsť cestu a oni k Tebe. Oni tie deti sú určite hrozne citovo aj mentálne strašne otupené...

[Mamamima]

Janka,

Tvoja otazka o ihrisku mi pripomenula jeden smutny dokument. Bol venovany mlademu otcovi rodiny, ktory isiel ratovat adolescenta, ktoreho napadli na vlakovom nastupisti 2 agresivni odkundesi. In memoriam. V tej suvislosti vysvetlovali odbornici na bezpecnost, ako sa v podobnej situacii zachovat. A sice, nezapojit sa ako jednotlivec do sarvatky, ale mobilizovat okoloiducich, doteraz pasivnych pozorovatelov, aby sa dosiahlo precislenie agresorov a paralelne volat policiu. Z tohto pohladu si svoju dceru v podstate naucila, ako sa zachovat, ked je v mensine a niekto na nu zautoci - stiahnut sa do bezpecia.
Ja teda budem velmi rada, ak moje deti raz budu spravodlive a napomocne a ...., ale najhlavnejsie aj tak bude, aby sa vratili zvonku domov zivi a zdravi.

Ja by som v druhej faze veru skusila zavolat na ten obecny urad a opisat tam realitu na ihrisku, ved mozno ma pani uradnicka tiez vnucku v podobnom veku a aj ona bude mat zaujem na rieseni problemu, alebo mozno tie cigancence hodili jablko do syna nacelnika mestskej policie a aj on bude ochotny Vas podporit. Ved mestski policajti chodia na obchodzy, tak mozu pravidelne zaradit i prechadzku okolo ihriska. Neviem, ci tie cigancata vidia autoritu v muzoch zakona, ale za pokus by to stalo. A este by som sa pokusila spojit s ostatnymi mamickami, nech zavolaju aj ony. Kazdy den jedna matka pocas dvoch tyzdnov s tou istou prosbou. To by uz mala institucia zareagovat, snad.
Ked sa nik neozve, isto sa nic nezmeni, ale ked sa ozvu viaceri, mozno je aspon sanca.
Tak neviem, co si o tom myslis.

[JankaMich]

Hmm, zaujimava otazka. Cigani sa vzdy vnimaju inak zvonku ako ked clovek s nimi musi zit. Aj my ich v dedine mame. Vzdy som sa snazila sluzne a uctivo, vsak aj to su ludia. ALe niektore typky jednoducho nepustia. SVagrova robi vo vodarnach a tam musi aj od takychto ludi vymahat peniaze. ZIstili, ze na ne jednucho plati, na hrube vreco, hruba zaplata. Svagrova mala aj problem s nejakym ciganikom v okoli ich domu, dala mu zaucho a bol pokoj.
Mne sa nieco podobne stalo asi tyzden potom, co sme sa o tom so svagrovou bavili. Chalanicko asi 10rocny bol naozaj drzy a spomenula som si ako to riesila ona. Dala som jedno zaucho (rozklepana som bola este asi tyzden, lebo takto naozaj nejednam niekde), povedala som slusne, ze takto sa s inymi nebavi a isla som prec. A naozaj bol potom pokoj. (mimochodom, pamatate sa na ANnu zo Zelenho domu - ked bola ucitelka, bola velmi dobra, ale raz zaucho dala tiez).

Takze moje odporucanie je, ked sa tam tie male objavia ( alebo pri inej prilezitosti, ked nikto nebude na okoli), dat im najavo svoju silu. Oni si jednoducho az potom zacnu toho druheho respektovat - u nich to totiz tak funguje, je tam iny rodinny vzorec ako funguje u nas. A o podobny pristup poziadat aj ostatne mamicky - v jednote je naozaj sila.

[reanda]

ja by som mala tiez sto chuti ich vyzauskovat, len neviem, ci by som si trufla, asi by som sa bala, ze si to potom so mnou pride niekto od nich "vybavit"
asi by som to skusila s tym stazovanim sa na urade, nech tam poslu niekoho, kto tam zjedna poriadok, ved naco do toho vrazali peniaze, ked to tam maju chodit akurat romcata demolovat

[artemis]

...Takze moje odporucanie je, ked sa tam tie male objavia ( alebo pri inej prilezitosti, ked nikto nebude na okoli), dat im najavo svoju silu. Oni si jednoducho az potom zacnu toho druheho respektovat - u nich to totiz tak funguje, je tam iny rodinny vzorec ako funguje u nas. A o podobny pristup poziadat aj ostatne mamicky - v jednote je naozaj sila.

Každopádne je to protizákonné, čiže ja by som to neodporúčala.