Tak my mame za sebou tri tyzdne cikania kade-tade. U nasich som ju proste nemohla dostat ani na nocnik, ani na zachod. Vzdy, ked jej bolo treba, tak sa vzpierala a neexistuje aby sa vycikala. Cikala u nasich uplne vsade

, uz som to po takom tyzdni aj vzdala a ani som ju nedavala, proste sme len utierali podlahu (kachlicky a laminat, nastastie koberce nasi nemaju). Mala to potom od nas odkukala a ked sa domohla kusku papierovej utierky, tak s nou stvornozkovala a utierala podlahu po celom byte

. Ak sme ale boli niekde na navsteve, tak to v pohode sa vycikala do zachoda

, aj po ceste domov sme krasne cikali a kakali do zachoda, ziaden problem, cely den mala tie iste gate (to uz sa mi poriadne dlho nestalo). Co sme sa vratili domov, tak to zase uplne perfektne funguje. Zuby jej nesli ziadne, ale uz ta zmena prostredia mohla urobit svoje, alebo to, ze zacala vlastne lepsie chodit, tak asi na cikanie nemala cas.
Taktiez som nad tym rozmyslala, ze vlastne, babatko ked je malinke, tak mu nic ine nezostava, nez davat signaly, aby ho rodic dal cikat a kakat. Ked uz potom lozi tak sa proste niekam vzdiali a tam sa vycika. Mala to robila vzdycky, odliezla k niecomu, kde sa mohla postavit a tam pustila. Odkedy vie chodit, tak je to snad este vyraznejsie. Robi to celkom prirodzene, zachod sa v evolucii este nestihol zaznamenat, takze aj bezplienkaci sa musia naucit tam cikat..
Tina, tak Ti neviem, nase materske ulohy sa za poslednych par desatroci trochu rozrastli o take tie nie velmi prirodzene oblasti, ktore suvisia s vydobytkami modernej doby. Nezijeme v sulade s prirodou, tak, ako to evoulcne nase deti ocakavaju. Z toho mozno vyplyvaju aj niektore frustracie, ktore matky maju, ked sa im nedari naucit dieta sa v tom nasom svete orientovat. Dieta nesmie chytat mobil, pocitac, televizor, ovladac, nesmie chytat zachod, zachodovu kefu, nesmie liezt na schody, nesmie liezt vlastne vobec nikde aby odtial nespadlo, nesmie ist na cestu, nesmie chytat tetine veci, ujov chlebik, psika, macicku, zem, spaky, odpadky (..co este tak vsetko najde na zemi), nesmie si zaspinit saty, ruky, nesmie sa zamocit, nesmie chodit bose, hole,... (urcite toho je este viac, ale toto sa zo mna teraz tak jednym dychom vysypalo

). K tomu je este tolko veci co musi, tak sa niekedy nedivim, ze sa mu do toho nechce.
Deti sa velmi krasne ucia od starsich deti, len co ked zijeme tak izolovane a stretnutie s inymi detmi v parku ci na ihrisku mna osobne niekedy viac desi, ked to tam pocuvam. Takze pre nas som si to ja tak uzavrela, ze ked pride malej cas, tak sa to nauci, dovtedy ju za to nemienim karhat a napominat, sak by som cely den niekedy ine ani nerobila

. Taktiez ju ale nechvalim, ked sa vycika do zachoda, proste jej bolo treba, spravili sme pipi, utreli sme a ideme sa dalej hrat. Takto to proste citim a nam to vyhovuje. Nemyslim si, ze existuje nejake "spravne" riesenie alebo postup, kazdy clovek je jedinecny, ten maly drobcek co nam vsetko ocurava, ale taktiez aj jeho mamina, ktora ak pocuva svoje srdiecko a instinkt, tak musia byt obaja spokojni..