Dievčence, ťažkú tému ste začali a navyše mimoriadne citlivú. Je skutočne veľmi ťažké toto vysvetliť na pár vetách komentárov, to chce prednášku, komplexne sa do toho ponoriť...
Po prvé - riziká nezahŕňajú vždy každého, kto ich podstúpi. To znamená, že všetky fakty, ktoré sa prezentujú, neznamenajú, že skutočne napr. každé dieťa, ktoré nebude dlhodobo dojčené, bude mať viditeľné problémy s postavením zubov. Isté ale je, že štatisticky odklon od normálneho správania (a dlhodobé dojčenie je normálne správanie, je to to, čo organizmus dieťaťa očakáva po pôrode a v ďalších rokoch po narodení) môže vyvolať rôzne abnormality, ktoré by dieťa nemalo, ak by bolo dlhodobo dojčené. Štatistika znamená, že nie pri každom dieťati bude jednoznačne vidieť všetko, čo zahŕňajú riziká predčasného odstavenia.
Dojčenie dieťaťu aj vo vyššom veku naďalej poskytuje kvalitnú potravu - materské mlieko je vždy najkvalitnejšie mlieko, v porovnaní s mliekom produkovaným inými živočíšnymi druhmi. Mnoho mesiacov po pôrode stačí ako jediný zdroj potravy a tekutín, ešte v druhom roku života niektoré vitamíny či iné nutrične dôležité látky obsahuje v takom množstve, že dieťa nepotrebuje tieto látky z inej tuhej potravy.Toto samozrejme vplýva na zdravie dieťaťa, hoci dokážeme správnou skladbou iných potravín dodať dieťaťu všetky nutrične potrebné látky - mnohé deti však nemajú ochotu jesť to, čo by jesť mali, aby mali všetkého dostatok. Mnohé deti odmietajú určitú dobu počas obdobia prikrmovania jesť čokoľvek z tuhej stravy, mnohé deti napr. jedia niekoľko týždňov len jeden druh príkrmu atď. A samozrejme, že je jednoduchšie dojčiť a tým pádom dieťaťu poskytnúť všetky nutrične dôležité látky dojčením a prikrmovaním tak, ako dieťa momentálne chce ako to pracne robiť pri nedojčení. A samozrejme, že ak sa to pri nedojčenom dieťati nie celkom optimálne darí, dieťa je vystavené deficienciám v určitých látkach dôležitých pre jeho vývoj a nie vždy sa to prejaví drasticky, ale nie je to ideálne.
V materskom mlieku sa okrem výživovo dôležitých látok počas celej doby dojčenia nachádzajú protilátky a iné imunologicky dôležité látky, probiotické baktérie alebo napr. kmeňové bunky.Toto takisto ovplyvňuje zdravie dieťaťa a samozrejme, že ak ich dieťa nemá, ovplyvňuje to jeho zdravie negatívne.
Dojčenie je mimoriadne dôležité pre správny vývoj mozgu.Čo ale zase - neznamená, že toto sa dá spochybniť osobnou skúsenosťou, že žijeme a fungujeme napriek tomu, že sme neboli dojčení vôbec alebo aspoň nie dlhodobo. Jednoducho to takto nefunguje.
Podobne to platí pre vplyv dojčenia na zdravie ústnej dutiny - nedá sa po prečítaní si výroku, že dojčenie je dôležité pre správny vývoj ústnej dutiny, povedať, že to je prehnané, pretože ja nemám problémy so zubami a nebola som dojčená. Dojčenie je norma, dojčenie prispieva k správnemu vývoju, čokoľvek iné zvyšuje riziko, že to správne nebude. Nakoľko nesprávne sa to však vyvinie nezáleží len od jediného faktoru - dojčenia, pretože pre napr. tvar podnebia a zubných oblúkov nie je dojčenie jediný faktor, ktorý to celé ovplyvňuje. Ak však človek vie, že čím dlhšie je dieťa dojčené, tým menšie je riziko vzniku nesprávneho postavenia zubov. Vývoj ústnej dutiny sa dá najviac ovplyvniť do 4. rokov dieťaťa (čo je mimochodom - prekvapivo? - presne vek, kedy sa väčšinou deti prestávajú dojčiť). Používanie fľaše, cumlíka alebo klobúčikov (umelých náhrad prsníka) môže ovplyvniť tvar podnebia a spôsobiť vznik vysokého podnebia tým, že sa zubné oblúky tvarujú do písmena V (nie do U), zuby sa tým pádom tlačia na seba. A do toho samozrejme vstupuje aj fakt, ktorý spomínala Shira - že na tento stav vplýva aj stav mliečneho chrupu a tu znova vystupujú riziká nedojčenia - niektoré umelé mlieka rozpúšťajú zubnú sklovinu, vačšina umelých mliek zásadne znižuje pH v ústach, niektoré umelé mlieka dokážu spôsobiť dentínový kaz už po 3,4 týždňoch používania a po 7,2 týžňdoch môže kaz prejsť až do zubnej drene, niektoré umelé mlieka zásadne podporujú rast baktérií. Naproti tomu dojčenie a materské mlieko nespôsobuje pokles pH v ústach, pokiaľ dieťa nekonzumuje iné cukry, samotná laktóza v materskom mlieku (mliečny cukor) nespôsobuje zubné kazy, podporuje rast baktérií len mierne, vápnik a fosfor z MM sa ukladajú priamo do skloviny, preto dojčenie počas 40 a viac dní dokáže pôsobiť preventívne a inhibovať vznik zubného kazu u detí. A to zase - neznamená, že dojčené dieťa nemôže mať zubný kaz. Skrátka to nie je takéto jednoduché - na vznik zubného kazu vplývajú aj iné faktory.
Pri kŕmení fľašou sa nadvihuje mäkké podnebie dieťaťa, jazyk sa posúva dozadu a mení sa pohyb jazyka. Zmenený tvar zubných oblúkov a podnebia zmenšuje aj nosové štrbiny dieťaťa a posúva aj iné dôležité štruktúry v hlave - hltan, Eustachovu trubicu atď. To všetko vplýva na zdravie detí. Napr. pre toto sú deti používajúce cumlík častejšie náchylné na zápal stredného ucha.
Ludka sem dala dôležité odkazy na prezentácie zubára, Briana Palmera, v nich sa dočítate omnoho viac. Myslím, že nemá zmysel sa na tieto veci dívať cez osobné skúsenosti, ktoré nemusia reflektovať to, čo zahŕňajú riziká predčasného odstavenia, pretože ľudské telo dokáže veľa vykompenzovať a skutočne veľa závisí aj od toho, aké má genetické predpoklady. Je však dôležité vedieť, že dojčenie je norma. Len normálne správanie dokáže pomôcť normálnemu vývoju. Chceme pre naše deti to najlepšie. Je podľa mňa dôležité vedieť, že tak, ako považujeme za dôležité podporiť ich normálny vývoj dojčením v novorodeneckom období, tak je pre ne dôležité pokračovať v dojčení, až dokiaľ nie sú samé pripravené na odstavenie.
Pridávam ešte jeden dôležitý článok, ktorý zahŕňa dôležitosť dojčenia staršieho dieťaťa aj pre vývoj jeho samostatnosti a nezávislosti.
http://www.mamatata.sk/node/451135